Háčkovanie

Ako som sa stala "háčkoholička"

Pamätám sa na svoje začiatky, akoby to bolo včera. Pohrávala som sa s ihlicami, uštrikovala pár čiapok aj svetríkov, ale nebolo to úplne to pravé orechové.... stále ma lákalo naučiť sa háčkovať. Tak som si kúpila prvý háčik a skúsila to. Retiazku som zvládla v pohode, ale hneď prvý problém nastal, keď som mala pichnúť do očka a urobiť stĺpik 🙂 Kde je to očko??? Tam žiadne nie je ....nešlo mi to......ja som tam tie očka v retiazke jednoducho nevidela 😃 Potom jedného dňa prišla na kafe kamoška s dcérkami. Staršia, vtedy 8-ročná dcéra mi priniesla darček s komentárom: "Leni, uháčkovala som Ti náramok." Bol úplne dokonalý a mne išlo v hlave, ako to že 8-ročné dieťa háčkovať vie a ja nie?? A to bolo pre mňa to pravé nakopnutie.....podľa videa som išla krok po kroku, stĺpik po stĺpiku, párala, zastavovala a znovu spúšťala video.....Odvtedy prešlo 12 rokov a háčkovanie sa pomaly stalo mojou závislosťou, láskou, psychohygienou a tiež niečím, za čo som na seba pyšná (okrem iného samozrejme 😄 ). Najprv som brala háčik do ruky sporadicky, keď bol čas, posledných asi 6 rokov je to stále viac a viac a popri štyroch deťoch, záhrade, dome a zvierat je toto moja každodenná aspoň chvíľka.

Je veľa šikovných žien, veľa videí a tutoriálov ako háčkovať (alebo aj pliesť, drátovať, šiť, čokoľvek,....), ale nie pre každú z nás je každý tutoriál, návod ten naj ...každej prosto sedí niečo iné....A tak ponúkam môj spôsob.....Ak to dovedie do sveta háčkovania čo i len jednu kreatívnu osôbku, bude to pre mňa odmena.



Už veľakrát som chcela zrušiť svoj účet na facebooku, ale napriek všetkému, čo vnímam ako "zabíjak času", priestor na zlobu schovanú za anonymami, za stratu fyzického kontaktu človeka s človekom, lebo veď máme správy a zdielame všetko so všetkými tam, som tam zostala. A to hlavne preto, že som súčasťou úžasných komunít, kde sa preberajú témy môjmu...